Juraj Horňák je jedním z těch lidí, kteří vezmou myšlenku, papír, dřevo nebo další materiály. A z toho všeho vytvoří hru, kterou si chcete zahrát znovu a znovu. Pod značkou Lebo Mädveď tvoří spolu s týmem designově vytříbené deskové hry s edukativním přesahem.
S Jurajem jsme si povídali o tom, jak vznikaly jeho první hry, co všechno obnášel vývoj nové karetky Biodio i proč se přihlásil do kurzu Jak vytvořit deskovku na Skvotu, i když svoji kariéru deskoherního tvůrce už měl skvěle rozjetou.
Juraji, ty jsi vystudovaný architekt. Co tě přivedlo k navrhování deskovek?
V istom zmysle za tým naozaj stála aj architektúra. Počas štúdia sme vyrábali množstvo modelov budov, často pomocou laseru a z MDF materiálu. Jedny Vianoce som rozmýšľal nad zaujímavým a originálnym darčekom pre môjho brata, ktorý v tom čase už dlhé roky žil v Ázii. Rozhodol som sa mu vyrobiť mapu Slovenska z MDF, rozrezanú laserom podľa okresov. Tak vznikli prvé Mapucle, ktoré sme počas sviatkov hrávali celá rodina.
Keďže o hru bol veľký záujem, rozhodol som sa jej dať názov, značku, logo, jednoduchý dizajn a vyskúšať ju predávať na rôznych dizajnových trhoch. Tam sa to tiež ujalo, čo ma ďalej motivovalo dať projektu serióznejšiu formu a vymýšľať ďalšie hry. Keď sa projekt začal rozrastať, prijal som do tímu Eriku a Paťa – a odvtedy to už roky ťaháme spolu ako tím.
Súčasná podoba prvej hry Mapucle Slovensko okresy
Zdroj: Soukromý archiv Juraje Horňáka
Proč ses přihlásil na skvotí kurz Jak vytvořit deskovku? A co jsi od toho čekal?
V čase, keď som sa prihlasoval do kurzu, sme už mali rozpracovaný dizajn novej hry o lesných ekosystémoch a biodiverzite. Bola to naša prvá klasická „stolovka“ s komplexnými pravidlami, keďže dovtedy sme sa venovali skôr jednoduchším hrám so zameraním na produktový dizajn.
Rozhodol som sa prihlásiť do kurzu, aby som získal pomoc a mentoring pri tomto náročnom dizajnovom procese.
Krabica k hre Biodio, ktorá vznikala aj počas kurzu
Zdroj: Soukromý archiv Juraje Horňáka
Deskovky už jsi úspěšně vydával ještě před kurzem. V čem ti teda kurz nejvíc pomohl?
Kurz mi najviac pomohol tým, že vytvoril jasne zadefinovaný dizajnový proces so začiatkom a koncom, konkrétnymi zadaniami, deadlinmi a odborným mentoringom.
Pravidelná práca na projekte je vždy prínosná – a práve to, že som musel priebežne odovzdávať úlohy a neustále nad projektom premýšľať, výrazne urýchlilo vývoj a vydanie hry. Keď si človek kurz zaplatí, prirodzene ho to viac motivuje byť dôsledný a vyťažiť z neho maximum. (smích)
Představ prosím našim čtenářům svoji crew Lebo Mädveď. Co je pro vás typické a co vás odlišuje od jiných tvůrců her?
Sme traja architekti – Juraj, Erika a Paťo – a spoznali sme sa počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Koncept Lebo Mädveď definovala už naša prvá hra Mapucle, ktorá nastavila smer: tvorba dizajnových edukatívnych hier. Tento koncept je dostatočne úzko zameraný na to, aby sme sa mohli špecializovať, no zároveň dosť voľný, aby nám poskytoval veľkú kreatívnu slobodu.
Za približne sedem rokov našej spolupráce sme navrhli desiatky hier – väčšinu predávame cez náš e-shop, niektoré vznikli na mieru pre konkrétnych klientov.
Aktuálne máme v ponuke približne 20 hier. Od iných tvorcov nás odlišuje najmä to, že sa v našich produktoch snažíme prepájať tri základné prvky: dizajn, vzdelávanie a hru. A možno aj to, že všetky hry navrhujeme sami a vyrábame ich priamo na Slovensku.
Tím Lebo Mädveď: Erika, Juraj a Paťo
Zdroj: Soukromý archiv Juraje Horňáka
Jaké to je pracovat v týmu tří lidí? Máte nějak pevně rozdělené role?
V tíme máme aj Dianu, ktorá sa stará o marketing a spolupracuje s nami už niekoľko rokov. Čo sa týka nás troch, dynamika je zaujímavá – čím dlhšie spolu pracujeme, tým jasnejšie vidíme, kto má na čo talent a ako si úlohy najlepšie rozdeliť. Niektoré roly sa pritom prirodzene menia v čase, keď v niektorom z nás objavíme nečakanú schopnosť alebo novú silnú stránku.
Když vymýšlíte novou deskovku, jak ten proces vypadá?
To veľmi záleží na type hry. Väčšinu našich hier tvoria takzvané Mapucle, teda geografické puzzle. Tento proces máme už celkom dobre zabehnutý a zoptimalizovaný, takže ide relatívne ľahko. Zároveň ide o typ hry, ktorý nepotrebuje pravidlá, čo celý proces ešte zjednodušuje.
Za sebou však máme dlhý vývoj – testovanie prototypov, rôznych materiálov, hrúbok či rozmerov – a dnes už veľa vecí vieme dobre odhadnúť dopredu.
Pri hre ako Biodio je to ale úplne iný prípad. Ide o kartovú hru s výrazným vizuálom, ale predovšetkým s pomerne komplexnými pravidlami. To znamená, že skôr než sa pustíme do akýchkoľvek ilustrácií, musíme najprv navrhnúť herné mechaniky a overiť, že hra ako celok funguje. Až potom sa venujeme grafike, ilustráciám a úplne napokon spisujeme pravidlá.
Tvorba pravidiel je samostatná kapitola. Človek si často myslí, že navrhuje jednoduchú hru – až do momentu, keď to všetko musí jasne a zrozumiteľne spísať. Každú možnú situáciu treba popísať tak, aby počas hry nevznikali nejasnosti alebo konflikty. Zároveň však nechceš hráča odradiť komplikovanou a príliš dlhou príručkou. Je to veľmi tenký ľad. (smích)
Redizajn starodávnej hry Hnefatafl alebo Vikingský šach
Zdroj: Soukromý archiv Juraje Horňáka
Vaše motto je vzdelanie + hra + dizajn. Co pro vás tohle spojení znamená v praxi?
V Lebo Mädveď naozaj veríme, že hra je jeden z najlepších spôsobov, ako sa niečo naučiť. Je to úplne prirodzené – človek sa učí, ani o tom nevie. Ľudia si často spájajú slová „vzdelávacia hra“ s niečím nudným alebo vizuálne nezaujímavým. Našimi hrami však ukazujeme, že opak je pravdou.
Príklad spojenia dizajnu, vzdelávania a hry v produkte 3D puzzle Vysokých Tatier
Zdroj: Soukromý archiv Juraje Horňáka
Co je podle tebe pro úspěch vzdělávací hry důležitější? Krásný vizuál, nebo chytře vymyšlená pravidla?
Nedá sa to povedať jednoznačne – každý aspekt je dôležitý v inom čase. Vizuál je kľúčový najmä na začiatku, aby hra vôbec zaujala. Škaredú hru si nikto nekúpi, ani keby mala geniálne pravidlá. Na druhej strane, kvalitné pravidlá sú nevyhnutné na to, aby sa hráči k hre vracali a odporúčali ju ďalej.
Samozrejme, aj pravidlá môžu zaujať už na prvý dojem a vizuál môže motivovať k opakovanému hraniu, no stále platí, že skutočne úspešná hra musí mať dobre spracované oba tieto aspekty.
Biodio je vaše nejnovější kartová hra. Jak vás napadlo udělat hru právě o lesním ekosystému?
Konkrétne ma inšpirovalo občianske združenie Lesmír, ktoré sa venuje edukatívnym aktivitám o slovenskej prírode. Počúval som ich podcasty a v jednej epizóde s názvom Vesmír lesa rozprával ochranár Erik Baláž o tom, ako je v prírode všetko prepojené na rôznych úrovniach.
Moja hlava začala pracovať a predstavil som si, ako by sa táto téma dala uchopiť v herných mechanikách. Následne som oslovil Lesmír so záujmom o spoluprácu, aby sa stali našimi odbornými garantmi – a tak sa veci začali hýbať.
Kartová hra Biodio
Zdroj: Soukromý archiv Juraje Horňáka
Co bylo na vývoji hry nejtěžší?
Najťažšie bolo asi navrhnúť pravidlá a mechaniky, najmä ich vyvážiť, aby bola hra férová a zábavná. No práve táto časť bola zároveň najzaujímavejšia, takže som si ju veľmi užíval. Spočiatku bolo ťažké vzdať sa niektorých mechaník a pravidiel, ku ktorým som si už vytvoril vzťah. (smích)
Človek si v hlave vymyslí dokonalú hru, ale v procese návrhu musí postupne odstraňovať rôzne prvky, aby bola čo najintuitívnejšia a najjednoduchšia na pochopenie. Zároveň som však nechcel hru príliš zjednodušiť, aby verne vystihla komplexnosť témy biodiverzity v prírode.
Co je v plánu dál? Další podobná hra, nebo něco úplně jiného?
Momentálne pracujeme na podobnej hre, ktorá vychádza mechanicky z Biodia, no odohráva sa v morskom ekosystéme. Nechceme len prefarbiť starú hru na modro – plánujeme využiť to najlepšie z Biodio, zapracovať spätnú väzbu od hráčov a zároveň zohľadniť špecifiká morských ekosystémov, aby sme vytvorili úplne originálnu hru.
Co bys poradil někomu, kdo si taky chce jednou vytvořit vlastní deskovku?
Aby do toho určite šiel, či už to myslí komerčne, pre seba alebo pre niekoho iného. Navrhovať vlastnú hru je krásny zážitok a verím, že každý človek na svete by mal vytvoriť aspoň jednu stolnú hru. Svet by bol vďaka tomu o niečo krajšie miesto na život. (smích)
Hra nemusí byť vždy stolová. Príklad nadrozmernej verzie starodávnej hry Game of Ur
Zdroj: Soukromý archiv Juraje Horňáka
A co bys vzkázal lidem, kteří přemýšlejí, jestli do kurzu Jak vytvořit deskovku jít?
Ak máte čas a financie, určite do toho choďte. Získate profesionálny feedback na svoje nápady, množstvo odborných informácií a zároveň spoznáte podobne zmýšľajúcich ľudí.
Na záver by som chcel dodať, že ak niekoho zaujala naša tvorba a čokoľvek by sa chcel spýtať, nech nás kľudne osloví. Či už mailom na info@lebomadved.sk alebo na sociálnych sieťach Facebook, Instagram alebo LinkedIn.
Juraji, díky za otevřenost, sdílení zkušeností i kus poctivé práce, který za tvými hrami je. Držíme palce všem tvým dalším projektům.